1. Poruchy správania
2. Prejavy porúch správania
3. Vzdelávanie detí s poruchami správania
4. Úloha rodičov

 

1. Poruchy správania

Špecifické poruchy správania

Sú podmienené narušením čiastočných funkcií, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a integráciu rôznych prejavov správania jednotlivcov, u ktorých nie je znížená inteligencia. Príčinou ťažkostí je hyperaktivita, neschopnosť sebakontroly a sebaregulácie, alebo závažné narušenie pozornosti. Takto postihnutí reagujú nežiadúcim spôsobom, avšak podstatou správania nie je negácia bežných noriem správania, ale neschopnosť svoje správanie ovládať, alebo vnímať čo je od neho v určitej situácií očakávané (Vágnerová, 2001).

Porucha pozornosti - ADD, Attention Deficit Disorders, (klasifikačný systém DSM-IV) je vývinová porucha charakteristická neprimeraným stupňom pozornosti. Ide o neschopnosť zamerať pozornosť hlavne na informačný proces.

Porucha pozornosti s hyperaktivitou - ADHD, Attention Deficit Hyperactivity Disorders, (klasifikačný systém DSM-IV) je vývinová porucha charakteristická veku dieťaťa neprimeraným stupňom pozornosti, hyperaktivity a impulzivity. (Podľa klasifikačného systému MKCH-10 ide o hyperkinetickú poruchu.)

 

Iné poruchy správania

Porucha správania je charakterizovaná asociálnym, delikventským alebo agresívnym vzorcom správania. Môže sa prejaviť už v rannom detstve agresivitou, klamaním, krádežami, opakovaným porušovaním pravidiel, ktoré majú tendenciu pretrvať do dospelosti.

Emočné poruchy sú sprevádzané kolísaním emočných ladení, pretrvávajúcou zlou náladou, negatívnym pohľadom na svet, poruchou spánku a chuti k jedlu, ťažkosti s myslením a koncentráciou, úzkosť niekedy aj myšlienky na samovraždu, vyhýbane sa spoločnosti, nízkou toleranciou záťaže.

Úzkostné poruchy sa prejavujú strachom, úzkosťou napríklad z odlúčenia, z neznámych ľudí, z nových miest, zo záťažových situácií atď.

Obsedantno-kompulzívne poruchy – OCD sa prejavujú nutkavou potrebou urobiť nejakú činnosť, vykonať rituál alebo sa zoberať nejakou predstavou. Čím viac sa postihnutý bráni naplniť tieto potreby, tým sa nutkanie až neznesiteľne zväčšuje.

Tourettov syndróm sa vyznačuje opakovanými zášklbmi tela. Tieto motorické tiky môžu byť sprevádzané s vyrážanými zvukmi, vokálnymi tikmi. Potláčanie zvyšuje napätie. Tieto obtiaže sa prejavujú okolo ôsmeho roku a niekedy pretrvávajú do dospelosti.

Psychotické poruchy spôsobujú stratu kontaktu so skutočnosťou. Postihnutí počujú vo svojej hlave hlasy, trpia halucináciami, ktoré považujú za skutočné.

Porucha opozičného vzdoru – ODD, oppositional Defiant Disorders, sú sprevádzané častými výbuchmi, nadmernou hádavosťou s dospelými, opakovaným odmietaním plniť požiadavky dospelých, obviňovanie druhých z vlastných previnení, urážlivosťou, častým rozhnevaním sa, úmyselným obťažovaním druhých, zlomyseľnosťou, pomstychtivosťou, stratou schopnosti prispôsobiť sa.

Agresivita sa prejavuje nedostatkom sebaovládania, neznášanlivosťou, antisociálnym správaním ako bitky a krádeže.

Poruchy príchylnosti sú spôsobené opakovaným alebo dlhodobým odlúčením od rodičov alebo problémovým vzťahom s rodičmi. Táto porucha sa prejavuje napríklad zlým sebaovládaním, krátkodobým udržaním pozornosti.

Špecifické vývinové poruchy učenia bývajú sprevádzané s ADHD a ADD a naopak poruchy pozornosti môžu sekundárne navodiť poruchy v učení.

Somatické ochorenia sú prezentované poruchou sluchu a zraku, záchvatmi, následkami poranenia hlavy, nesprávnou výživou, nedostatkom spánku. Tieto ochorenia môžu mať za následok poruchy správania.Narušením vývinu dieťaťa vyššie uvedenými poruchami správania môže dôjsť k sekundárnej poruche pozornosti, ktorá sa môže javiť ako ADHD, ADD.

Nadanie môže byť sprevádzané prejavmi podobnými prejavom špecifických vývinových porúch správania ale aj iných porúch správania. Objavujú sa napr.:

• hyperaktivita,
• odmietanie autority,
• neprispôsobivosť v komunite rovesníkov,
• sociálna plachosť,
• individualizmus,
• zvýšená senzitivita.

Nadanie zasahuje celú osobnosť jedinca. Vývin je charakterizovaný asynchrónnosťou a vyžaduje si adekvátne poznanie a s tým súvisiace špeciálne pedagogicko-psychologické prístupy. Ak sa k nadaniu pridruží porucha správania jedinec akoby bol s dvoma diagnózami. Ide o zložité zlúčenie, v ktorom sa porucha správania a nadanie navzájom ovplyvňujú a vytvárajú jedinečný vzorec osobnosti dieťaťa s potrebou individuálneho prístupu pri výchove a vzdelávaní.

 

2. Poruchy správania - Prejavy

Prejavy porúch pozornosti s hyperaktivitou

Pre poruchu pozornosti s hyperaktivitou - ADHD sú kľúčovými symptómami

• nedostatočná schopnosť sústrediť sa,
• hyperaktivita,
• impulzivita.

Tieto symptómy sa objavia do siedmeho roku, a to v prostredí domácom aj školskom. Dospievaním tieto prejavy u mnohých (predpokladá sa polovica postihnutých jedincov) do značnej miery vymiznú.

V období batolenia a mladšieho školského veku vykazujú tieto deti vyššiu pohybovú aktivitu ako ich rovesníci bez ADHD. Častejšie u nich dochádza k zraneniam, sú menej obratní, ťažšie sa učia napríklad kolobežkovať, korčuľovať, bicyklovať. Ich nešikovnosť a nezdary ich môžu dráždiť a konečným prejavom je afektívny záchvat, ktorý môže byť vyvolaný čo i len nepatrným podnetom. U týchto detí môže byť prítomný oneskorený vývin reči.

V školskom období sa ADHD prejaví najvýraznejšie. Na dieťa sú kladené požiadavky preňho priam nesplniteľné a je nevyhnutnosťou individuálny špeciálno-pedagogický prístup. V oblasti vzdelávania sa prejavuje neschopnosť skoncentrovať sa na požadovanú činnosť, neschopnosť zapamätať si, s tým súvisia prejavy porúch učenia, pozrieť tu (info pre Radka poruchy učenia prejavy), poruchy reči, emočné poruchy, poruchy motoriky a správania. Tieto deti nemajú prehľad vo svojich veciach, vo svojej aktovke stále niečo hľadajú, a ak to náhodou nezabudli doma, jednoducho to nevidia, nevedia nájsť. Nevedia si urobiť systém vo svojich veciach, zanechávajú za sebou nespratané kôpky, stále čosi hľadajú a strácajú. Rodičia trávia veľa času so svojimi deťmi nad domácimi úlohami, ale výsledky sa nedostavujú. Často sú podráždené z nepatrných podnetov, ktoré ich rušia. Deti mladšieho školského veku, ktoré trpia ADHD, mávajú problémy s hygienou, nevedia sa samé poriadne obriadiť. Často sa prejavujú problémy pri zaspávaní.

V období adolescencie – dospievania pretrvávajú motorické prejavy v čase relaxácie, pri sedavých činnostiach pociťujú nespokojnosť až podráždenosť. Stále niečo hľadajú, zabúdajú a strácajú. Objavujú sa zmeny nálad. Pretrvávajú problémy v systematickej práci, nedokončujú úlohy. Unikajú pred povinnosťami. Prítomné sú poruchy správania s tendenciami reagovať neprimerane s asociálnymi sklonmi. Objavujú sa problémy v medziľudských vzťahoch. Prítomná je školská neúspešnosť. Môže byť prítomný sklon deštrukčný alebo sebadeštrukčný.

V období dospelosti pretrvávajú niektoré z prejavov objavujúcich sa v detstve a počas dospievania ako nesystémovosť, zábudlivosť, strácanie predmetov, nedostatočná orientácia v čase a priestore. Niektoré prejavy sa minimalizujú, odznievajú, niektoré sa naopak stupňujú. U týchto ľudí je väčšie riziko konfliktných vzťahov, sociálnej maladaptácie spojenej s kriminalitou. Prejavovať sa môžu asociálnym správaním.

Prejavy hyperaktivity

Výrazná aktivity u detí v rannom období života nemusí byť hneď prejavom hyperaktivity. Do tretieho roku života pohybová aktivita narastá. Po tomto roku sa stabilizujú a postupne sa prejavy znižujú. Hyperaktívne deti sú neschopné ovládnuť svoju aktívnosť, ktorá je veľakrát nezmyselná.

Prejavy hyperaktivity sú charakterizované:

• neustálym pohybom tela, mimovoľným pohybom rúk a nôh,
• neschopnosťou obsedieť, stálym vstávaním zo stoličky aj počas práce, ktorá vyžaduje sedenie,
• častým pohybom v nevhodných situáciách,
• problémom hrať sa, alebo aj oddychovať bez vykrikovania a celkového verbálneho prejavu,
• neprimeranou komunikatívnosťou.

U nadaných detí sa často hovorí o hyperaktivite. Ich aktivita môže byť podmienená potrebou získavať stále nové podnety a informácie. V hlavách nadaných koluje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré spôsobujú vyvíjanie tlaku na okolie. Možnosťou je naplnenie kognitívnych potrieb.

Prejavy impulzivity

Jadrom problému ADHD je pravdepodobne neovládnutie reakcie na impulz, či už ide o reakciu vhodnú alebo nevhodnú. Jedinci trpiacich ADHD nevedia ovládať svoje reakcie na signály, podnety alebo udalosti, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú práve vykonávajú. Ide o jednanie bez premyslenia, pri ktorom sa zvyšuje riziko úrazov. Počas činností v spoločnosti iných vystupujú ako rušiaci, často skáčuci do reči.

Prejavy impulzivity sú charakterizované:

• neschopnosťou ovládať a prispôsobovať sa konkrétnej situácií,
• konaním bez premyslenia následkov,
• okamžitým reagovaním (verbálnym aj neverbálnym) na všetky podnety z okolia,
• nedokončovaním začatých činností.

Nadané deti majú impulzívnu črtu. Kladú veľké množstvo otázok, veľakrát hlavne mladšie deti nedokážu počkať, kým na ne príde rad a svoju otázku alebo poznámku vyhŕknu. Na druhej strane svoju činnosť dokončujú, pričom vnímajú podnety z okolia a reagujú na ne. Nadané deti akoby prijímali viaceré informácie nezávisle od činnosti, ktorou sa práve zaoberajú.

 

Prejavy nepozornosti

Prejavy nepozornosti sú charakterizované:

• neschopnosťou skoncentrovania pozornosti na aktuálnu činnosť,
• časovo nedostatočnou schopnosťou zotrvať v koncentrácií pri činnosti,
• rozsahovo nedostatočnou koncentráciou na požiadavky alebo činnosti, akoby nedokázali postrehnúť komlexnosť požiadaviek,
• neschopnosťou sústrediť sa na podrobnosti, zvýšenou chybovosťou,
• neschopnosťou postrehnúť všetky požiadavky, akoby nepočúvali,
• rýchlou unaviteľnosťou,
• ľahkou vyrušiteľnosťou vonkajšími podnetmi,
• neschopnosťou sa rýchlo prispôsobiť inej činnosti,
• neschopnosťou pracovať systematicky podľa pokynov,
• neschopnosťou organizácie,
• tendenciou vyhýbať sa povinnostiam, odmietaním robiť domáce úlohy,
• častou dezorientáciou vo svojich veciach,
• častým strácaním a zabúdaním vecí.

Prejavy porúch pozornosti bez hyperaktivity

Porucha pozornosti bez hyperaktivity – ADD, môže ostať nepovšimnutá, pretože tieto deti neupútavajú pozornosť, tak ako deti s ADHD. Predpokladá sa, že v tejto skupine figurujú predovšetkým dievčatá. Kľúčovým symptómom ADD je porucha pozornosti ako v prípade poruhy ADHD avšak bez hyperaktivity a impulzivity.

 

3. Poruchy správania - Vzdelávanie

Vzdelávanie nadaných s poruchami správania

Škola je pre deti s ADHD/ADD zlomovým obdobím. Buď sa ich porucha identifikuje a nastanú systémové kroky zo strany školy a rodiny, alebo ostáva porucha nepovšimnutá a problémové správanie sa nekontrolovane prehlbuje.

Impulzivita, hyperaktivita a neschopnosť sústrediť sa sú nedostatky, ktoré prenikajú všetkými oblasťami života týchto jedincov a to v negatívnom ponímaní. Až 90% týchto jedincov je v škole nedostatočne výkonných a až 90% týchto jedincov nepodáva v škole výkon podľa svojich schopností. Opakovaný neúspech, nezvládnutie spoločensky prijateľného správania, odmietanie, neustále negatívne hodnotenie, nesystémové riešenie problému môže viesť k opozičnému ale aj antisociálnemu správaniu. Ich prejavy neovplyvňujú len prostredie v škole ale aj doma. Odmietaním zo strany vrstovníkov, nespokojnosťou zo strany učiteľov a rodiny dieťaťa, jedinci strácajú oporné body, sebavedomie a prehlbujú sa ich problémy.

Jedinci s identifikovanou poruchou správania sú zaradení medzi žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pre ktorých sú vypracované metodicko-informačné materiály a usmernenia. Z nich vyplýva, v rámci pôsobenia žiaka v bežnej triede:

• individuálna integrácia,
• individuálny výchovno-vzdelávací program,
• špeciálna organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu,
• hodnotenie a klasifikácia,
• vzdelávacie postupy na vyučovaní,
• výchovné postupy,
• spolupráca školy a rodiny.

Ak je v škole viac detí, ktoré potrebujú špeciálny výchovno-vzdelávaci program, môže byť zriadená špeciálna trieda v rámci bežnej školy.

 

Integrácia žiakov s poruchami správania

K tomu, aby sa k dieťaťu s poruchami správania pristupovalo ako k žiakovi so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami, je nevyhnutne absolvovať odbornú diagnostiku v poradenských zariadeniach ako je pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálno-pedagogická poradňa alebo detské integračné centrum.

Na základe písomného vyjadrenia poradenského zariadenia je možné považovať dieťaťa za žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a teda za integrovaného žiaka. O prijatí novoprijatého integrovaného žiaka do školy rozhoduje riaditeľ školy. Ak požiada žiak o integráciu v priebehu školskej dochádzky, tak sa rozhodnutie o prijatí opäť nevydáva.

Odborné poradenské pracovisko vypracuje pre žiaka s poruchou správania individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý priebežne dopĺňa triedny učiteľ. Program je nastavený tak, aby mohol byť integrovaný žiak úspešný vo výchovno-vzdelávacom procese. Táto dokumentácia individuálne integrovaného žiaka je povinná.

Čím skôr je diagnostikovaná porucha, tým efektívnejšie vzdelávanie môže byť. Potrebné je v predstihu zabezpečiť materiálne vybavenie, priestorové podmienky a hlavne personálny odborný servis.

Zriaďovateľ škôl je zo zákona povinný vytvárať podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami žiaka s poruchou správania. Riaditeľ školy je zodpovedný za odbornú a pedagogickú úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy. Za špeciálnu starostlivosť o žiaka zodpovedá poverený odborník a to buď špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, výchovný poradca alebo koordinátor prevencie.

 

Vzdelávanie žiaka s poruchou správania

Špecifické výchovno-vzdelávacie potreby žiaka s poruchou správania si vyžadujú:

• individuálny prístup a tiež koordinovanú dlhšie trvajúcu spoluprácu rodičov, učiteľov a poverených špeciálnych odborníkov, ktorí diagnostikovali žiaka a zostavovali individuálny program výchovy a vzdelávania.
• nadviazanie pozitívneho kontaktu medzi učiteľom a žiakom.
• v prípade systematického narúšania procesu vzdelávania zo strany integrovaného žiaka je možné zamestnať asistenta učiteľa, ktorý zabezpečuje plynulý chod výchovno-vzdelávacieho procesu. Pôsobí na vyučovaní a ak je to potrebne aj počas prestávok.
• prehodnotiť prostredie v ktorom je integrovaný žiak vzdelávaný. Eliminovať predmety a podnety z okolia, ktoré môžu spôsobovať rozptyľovanie jeho pozornosti. Umiestniť sedenie žiaka tak, aby bolo možné so strany učiteľa efektívne sledovať činnosť a overovať porozumenie inštrukcií.
• V prípade integrácie žiakov s poruchou správania je vhodné zriadiť relaxačnú miestnosť, kde má žiak možnosť byť nerušený a kde sa mu v prípade potreby môže individuálne venovať odborník.
• Dôležitým faktorom k úspešnej integrácií je práca s kolektívom detí, v ktorom sa integrovaný žiak nachádza. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepotrebujú onálepkovanie diagnózou pred svojimi spolužiakmi, ale na druhej strane každé vyhnutie posmeškom a uštipačným poznámkam zo strany rovesníkov, ktorí len výnimočne dokážu sami od seba pochopiť zložitosť situácie druhého človeka, umožnia vytvorenie dobrých kolektívnych vzťahov.
• K lepšej organizácií práce pomáha rutinný režim, ktorý si žiaci s poruchou správania len ťažko sami vytvárajú. Tu je namieste zásah učiteľa, ktorý vypracuje časový denný harmonogram aktivít, ktorý umiestni na viditeľnom mieste v triede a podľa ktorého sa riadia všetci prítomní.
• Učiteľ koordinuje pripravenosť pomôcok žiaka na každú vyučovaciu hodinu a ich usporiadanie na lavici, aby zbytočne nerozptyľovali pozornosť žiaka.
• Vyučovanie by malo byť etapovito rozdelené. Každá etapa prebieha samostatne. Zložitejšie úlohy má žiak rozdelené do podúloh, ktoré rieši postupne. Ak sa cíti rozptyľovaný zvukmi okolia pri plnení samostatných úloh, môže použiť slúchadlá.

Hodnotenie a klasifikácia

Porucha pozornosti sťažuje postihnutým žiakom existenciu v škole. Vynaložená námaha nie je adekvátne ocenená. Porucha pozornosti, ktorá je spojená s prejavom impulzivity a hyperaktivity, kde žiaci pôsobia akoby stabilne duchom neprítomní, nepripravení a ešte aj rušiví, môže spôsobiť premietnutie sa nežiadúcich prejavov správania do hodnotenia. Ak chce učiteľ ohodnotiť skutočné vedomosti, je nutné vytvoriť podmienky, ktoré žiakovi umožnia prezentovať jeho skutočné vedomosti. Potrebné je:

• Zohľadňovať aktuálny psychický stav pred a počas skúšania.
• Vytvoriť maximálne nerušivé prostredie v triede počas písomného aj ústneho skúšania. Minimalizovať zrakové a sluchové podnety a to odstránením zbytočných predmetov z lavice, z tabule a zo stien. Navodiť ticho a minimálny pohyb po triede či ide o spolužiakov ale aj učiteľa.
• Skúšanie rozdeliť na viac kratších častí a to v prípade písomnej aj ústnej skúšky.
• Ak učiteľ vypozoruje žiakove nedostatočné sústredenie počas skúšania, ktorého výsledkom nie sú prezentované skutočné vedomosti, môže povoliť žiakovi opakovať skúšku.
• Spolužiaci by mali byť upozornení na rôznorodosť potrieb iných spolužiakov.
• V ročníkoch 1 – 4 ale aj vo vybraných predmetoch 5 –9 sa odporúča priebežné a súhrnné slovné hodnotenie.

V hodnotení správania nie je možné znížiť známku so správania, pokiaľ sú rušivé a neadekvátne prejavy zapríčinené dôsledkom zdravotného postihnutia.

 

Spolupráca školy a rodiny

Rodičia integrovaného žiaka sú účastníkmi školskej integrácie. Pravidelne majú konzultovať vzdelávanie ich dieťaťa a to s triednym učiteľom ale aj so zodpovedným odborníkom. Vzájomná spolupráca rodiny a školy umožňuje vytvárať podporné postupy pozitívne vplývajúce na vývoj žiaka.

Stáva sa, že napriek úspešnej diagnostike sa žiakovi nedostáva potrebný špeciálny výchovno-vzdelávací prístup. Dokonca niektorí pedagogickí pracovníci nevhodne reagujú, pretože nie sú dostatočne oboznámení s danou problematikou. V takomto prípade je potrebné obrátiť sa na vedenie školy, aby zasiahlo a učiteľom, ktorí pracujú s integrovaným žiakom zabezpečilo dostatočný prísun informácií a odporučení ako v procese vzdelávania postupovať. Väčšina postihnutých žiakov sa nechce vynímať medzi spolužiakmi a nechcú byť označovaní ako postihnutí, handicapovaní atď. Empatia a taktnosť je dôležitá. Pracovať je potrebné s celým kolektívom žiakov a nevytyčovať len inakosť integrovaného žiaka ale hovoriť aj o bežných problémoch, ktoré zasahujú všeobecne spolužiakov a ako ich spoločne riešiť, ako sa k sebe správať s porozumením, poprípade byť nápomocný. Snažiť sa ukázať pozitíva jednotlivcov a oceniť ich.

 

Nadaní s poruchou správania

Nadané dieťa, ktoré nie je dostatočne stimulované, prejavmi správania sa môže podobať na žiaka trpiaceho syndrómom ADHD. Odlíšiť problémy vzniknuté nesprávnym výchovno-vzdelávacím pôsobením školy k nadanému, od problémov správania súvisiacich so syndrómom ADHD je veľmi obtiažne. Obzvlášť náročné je identifokovať a zárovaň nastoliť vhodný program pre rozvoj nadaného s ADHD/ADD. Nadaní, ktorí sa potýkajú s poruchou správania priamo so syndrómom ADHD/ADD, vytvárajú každý osobitne jedinečný vzorec prejavov správania.

Každý jedinec sa vyrovnáva s neúspechmi individuálne. Časté negatívne hodnotenie dokonca aj v situáciách, ak jedinec vyvinul námahu aby požiadavky splnil, spôsobujú negatívne vnímanie seba samého. Považujú sa za neschopných alebo za nepochopených, pretože cítia, že majú požadované vedomosti a nebolo im umožnené pre nich vhodným spôsobom prezentovať ich. Mať vedomosti a pritom byť negatívne hodnotený spôsobuje frustrácie, ktoré vyvolávajú negatívne odchýlky v správaní a emocionálnom prežívaní. Nedocenenie, nedostatok pozitívneho vnímania z okolia, dokonca nespravodlivé negatívne hodnotenie môže vyvolať napríklad:

• úplnú stratu motivácie prezentovať sa,
• vytváranie si izolácie od spoločnosti,
• úniky pred možným zlyhaním a nespravodlivosťou,
• zľahčovanie a popieranie neúspechov s vytváraním si vlastnej nereálnej predstavy o sebe,
• teatrálnym prejavom, ktorým upútava pozornosť okolia a snaží sa vzbudiť záujem o svoju osobu.

4. Poruchy správania – Úloha rodičov

Nástup do základnej školy spúšťa problémy s ADHD/ADD najvýraznejšie. Na dieťa sú kladené požiadavky preňho ťažko splniteľné. V oblasti vzdelávania ale aj v bežnom živote sa prejavuje neschopnosť skoncentrovať sa na požadovanú činnosť, hlavne ak nejde o oblasť ich záujmov.

Tieto deti nemajú prehľad vo svojich veciach. Vo svojej aktovke stále niečo hľadajú, a ak to náhodou nezabudli doma, jednoducho to nevidia, nevedia nájsť. Nevedia si urobiť systém vo svojich veciach, zanechávajú za sebou nespratané kôpky, stále čosi hľadajú a strácajú. Rodičia trávia veľa času so svojimi deťmi nad domácimi úlohami, ale výsledky sa nedostavujú. Často sú podráždené z pohľadu okolia z nepatrných podnetov, ktoré ich rušia. Len ťažko sa dá nezainteresovanému zhodnotiť, koľko úsilia a námahy stojí pre niekoho s poruchou pozornosti spĺňať bežné požiadavky ako pripraviť si veci do školy alebo spratať si po sebe všetky veci.

Základná škola prináša nové nároky, systematickú prácu. Nadané dieťa s ADHD je vyčerpávajúce nie len pre rodiča ale aj učiteľa, ktorý musí akceptovať a riešiť individuálne výnimočností viacerých detí. V prípade ADHD/ADD ale je potrebný špeciálno-pedagogický prístup konzultovaný s rodičmi a ďalším odborníkom v danej problematike. Rodičia, ak sú upozornení so strany učiteľov, alebo podľa prejavov, ktoré pozorujú tušia možný problém, nemali by návštevu odborníka v pedagogicko-psychologickom poradni, alebo špeciálno-pedagogickej poradni odkladať. Podľa odporúčaní odborníka pripraviť individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý je potrebné doma aj v škole postupne napĺňať. Zo syndrómu ADHD/ADD sa nedá vyrásť, ide o stav fungovania mozgu, ktorý nie je naladený na prispôsobenie sa požiadavkám okolitého prostredia.

Buďte nápomocní, pomáhajte dieťaťu:

• Dohliadajte na plnenie úloh aj po absolvovaní prvého stupňa základnej školy. Nespoliehajte sa, že to urobí samé, neurobí, lebo jeho myseľ nebude mať kto vracať k povinnostiam.
• Buďte pokojní a dôslední.

Podstatné je nadobudnúť vedomosť alebo zručnosť, ale nie postupmi a úlohami, ktoré dieťa nadmerne zaťažujú. Ak sa dieťa zaoberá matematikou, nezaťažujte ho napríklad krasopisom. Písanie najskôr na nečisto a potom naostro je zbytočne únavné a demotivujúce. Neostane mu energia na riešenie podstatných úloh. Snažte sa vytvoriť prostredie počas učenia, ktoré nie je rušené. To znamená čo najmenej podnetov, ktoré rozptyľujú jeho pozornosť. Ak je viac členov v domácnosti, upozornite ich na problém a zabezpečte aby dieťa s ADHD/ADD počas učenia nikto nevyrušoval, nevstupoval do miestnosti atď. Dohliadnite, aby dieťa nebolo hladné ale ani prejedené. Keď riešite matematiku, nebavte sa o ničom inom len o danej úlohe. Vynechajte hodnotenie stavu zošita, peračníka, jedla atď. Stanovte si čas na každú úlohu zvlášť, jeden cieľ rozdeľte na viac cieľov a tie postupne dieťa napĺňa. Dohodnite si dopredu prestávku, ak je úloha náročnejšia alebo časovo zdĺhavejšia. Dieťa sa postupne naučí, kedy je potrebné plniť úlohu a kedy sa môže zaoberať inými vecami.

• Vytvoriť si nový denný režim, v ktorom je obsiahnutá škola.
• Učiť sa učiť, učiť sa skoncentrovať a neplytvať energiou.
• Nedopustiť, aby vaše dieťa trávilo celé popoludnie plnením domácich úloh.

Dajte si tu námahu a berte tento čas ako niečo, čo je vašou najväčšou úlohou. Pomôcť vášmu dieťaťu, aby napredovalo. Sú dni, kedy sústredenie sa stojí dieťa obrovské úsilie. Môže byť oslabené chorobou, príliš rozptýlené udalosťami, ktoré prebehli alebo ho čakajú. Prehodnoťte či má zmysel zaoberať sa úlohami a ak áno do akej miery. Uľahčite mu situáciu vedením dialógu bez kníh a pracovných zošitov, poprípade ak má v knižnici literatúru na danú tému môžete mu ju ukázať. Neprekračujte čas učenia, ktorý vám odporučí psychológ alebo špeciálny pedagóg, len ak si to dieťa žiada, pretože je do učenia ponorené.

Rodičia majú veľkú zodpovednosť. Na jednej strane sa snažia pomôcť budovať schopnosť skoncentrovať sa a zotrvať aj za cenu, že niekedy to ide veľmi ťažko a rodič prístupy k istým úľavám, vybočeniam z klasickej prípravy. Na druhej strane musí odhadnúť mieru úľav v skutočne náročných dňoch, a pritom nedovoliť, aby dieťa manipulovalo a snažilo sa prísť k úľavám.

Snáď najväčším problémom u detí s ADHD/ADD je, že ich nepozornosť a zároveň impulzivita, ktorá spôsobuje nekontrolované reakcie, vystavuje dieťa väčšiemu riziku nehôd. Rodičia musia neustále prízvukovať možné riziká a nástrahy ktoré dieťa môžu na danej ceste postretnúť aj keď ich dieťa je vo veku, kedy by malo byť schopné vnímať okolie, v ktorom sa pohybujú a flexibilne sa mu prispôsobovať.

Rodičia hyperaktívnych detí sa často mylne domnievajú, že stálu pohyblivosť svojho dieťaťa zmiernia, keď ho poriadne unavia, keď mu doprajú toľko pohybu až ho zmoria a ono ostane kľudné. To je veľký omyl. Naháňanie dieťaťa zo športového krúžku na iný športový krúžok nevyrieši stav stálej pohyblivosti a činorodosti. Naopak, tieto deti sú ešte činorodejšie a je to pravdepodobne tým, že ich nervová sústava je dráždená a napriek únave organizmu, ktorý je prekrývaný činnosťou, nie sú schopné padnúť a spať alebo byť aspoň v kľude. Tieto deti sú po veľkých fyzických výkonoch ťažko ukľudniteľné, nemôžu zaspať aj keď sú unavené. Koncentrácia na vzdelávacie činnosti je oslabená ešte výraznejšie. Majú na vás kvantum požiadaviek, a k tomu sa pridružujú nálady spojené s únavou, akurát prejav fyzickej únavy sa nedostavuje.

Nájdite pre dieťa činnosti, ktoré ho budú viesť nie len k úplnému uvoľneniu svojich fyzických potrieb ale aj k činnosti, ktorá ho bude učiť ovládať svoje prejavy pohybov alebo napríklad skákaniu do reči, čo je u týchto detí častým javom. Venovanie sa niečomu mimo školy, čo vyžaduje skoncentrovať sa a spolupracovať. Takáto mimoškolská činnosť má mať systém, v ktorom vidieť výsledky a napredovanie. Motivácia je najväčšou hybnou silou aj u týchto detí. Môže ísť o karate, venovanie sa hre na hudobný nástroj, maľovanie pod odborným vedením, spev, rybárstvo, modelárstvo a iné podobné činnosti. Ide o aktivity, ktoré aj keď dieťa zo začiatku nadchnú, no po čase ich to už nebaví a chcú skončiť. Vnútorná motivácia vyprchala a tu by rodičia mali zhodnotiť, či má význam prekonať krízu a budovať si vôľu a schopnosť niečo začať a dotiahnuť do konca, alebo je to tak zaťažujúce pre dieťa, že bude lepšie prehodnotiť inú činnosť. Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa nerozvíja v prvom rade svoje napríklad umelecké schopnosti, ale hlavne schopnosť koncentrácie a zotrvania. Mali by zdôrazňovať ich výnimočnosť, že sa venujú takejto činnosti, ktorá ich obohacuje.

Deti s ADHD/ADD sú nielen náročné pre rodinu ale aj pre spoločnosť, či už rovesníkov alebo dospelých. V rodine skôr nájdu pochopenie a toleranciu ako v prostredí spoločnosti, ktorá netuší, čo je dôsledkom impulzivity, možnej agresivity, alebo nežiaduceho správania. Pochopenie a vhodný prístup okolia je skôr výnimkou. Rodičia by mali nechcené situácie, ktoré nastali, v pokoji rozobrať z pohľadu druhého, ktorý sa konfliktu zúčastnil a priblížiť dieťaťu možné iné neagresívne reakcie, ktorými sa môže brániť. Dieťa sa dostáva do víru udalostí a nepremýšľa nad vhodnými rozhodnutiami ako bude reagovať. Tieto stavy rozoberte. Nestačí vyjadrenie nesúhlasu hnevom, ktorý rieši len vaše uvoľnenie. Vaša nespokojnosť musí byť rozobratá a negatívne udalosti podľa situácie aj potrestané. Dieťa musí vedieť za čo je trestané, aby nepociťovalo nespravodlivosť.

Časté frustrácie demotivujú a človek stráca záujem napredovať a vyhovieť. Zmieri sa s tým, aký je a v prípade detí s ADHD to môže mať extrémne následky. Dajte možnosť svojmu dieťaťu zažiť pocit uspokojenia. Doprajte mu pocit úspešnosti, kde vyniknú jeho klady a výhody vyplývajúce s jeho prejavov. Hovorte o ňom pozitívne ako o zvedavom, bažiacom po informáciách, objavujúcom svet, schopnom prijať a spracovať množstvo informácií. Nedostatky sa pokúste riešiť cez činnosti, ktoré napĺňajú aj intelektové danosti.

Rodičia, ktorí sú schopní vybudovať si otvorený dialóg, v ktorom sa ich deti dokážu otvoriť a porozprávať o svojich pocitoch, o stavoch, ktoré prežívali a prežívajú, majú možnosť pochopiť prežívanie a útrapy svojho dieťaťa. A do istej miery ovplyvniť aj náročné obdobie puberty, ktoré nesie svoje jedinečnosti a riziká. Dobré vzťahy v rodine sú najväčšou šancou pre dieťa s ADHD/ADD, aby sa z nich stali vzdelaní, sebavedomí a šťastní dospelí jedinci, ktorí prežili detstvo plné lásky, pochopenia a podpory.

 

ADD zdanlivo menej náročný problém

Porucha pozornosti bez hyperaktivity nemusí byť odhalená a tým pádom sa nedostáva podpory k optimálnemu rozvoju osobnosti dieťaťa. Tieto deti sa javia ako nenápadné, nebrániace sa nespravodlivosti a nepochopeniu, ktoré sa skôr snažia nevyčnievať, neupozorňovať na seba, ktoré v tichosti trpia nedocenenie.

Rodičia detí s ADD majú situáciu jednoduchšiu v tom, že neriešia kvantum problémov týkajúcich sa ich neposednosti, výbojnosti, neprimeraného spoločenského správania ako u detí s ADHD. Avšak je tu veľké riziko, že dieťa nie je pochopené a akceptované a jeho sebavedomie nie je budované. Vplyvom prostredia sa vytvárajú komplexy, strata záujmu presadiť sa v spoločnosti.

Rodičia si všimnú, že ich nadané dieťa s ADD má záujem o intelektové napredovanie, je zvedavé, pohlcuje množstvo informácií je schopné veľa sa naučiť, ale na druhej strane akoby bolo nemotorné, stále niekde zavadzia, nemá systém, ťažko sa systému prispôsobuje v škole nedosahuje výsledky adekvátne jeho záujmu o poznanie.

Začiatkom školy sa začínajú objavovať prvé problémy, súvisiace s poruchou pozornosti. Inteligencia a schopnosť pohltiť informácie u nadaných umožňuje absorbovať potrebné učivo v prvých rokoch školy, a tým pokryť požiadavky školy. Sekundárne prejavy dieťaťa ostávajú nepovšimnuté. Na druhom stupni to až také jednoduché nemusí byť a na strednej škole môže prísť k úplnému zlyhaniu, straty záujmu o školu a plnenie povinností. Nastane kolotoč problémov, ktoré narastajú na intenzite a ktorým sa mala venovať pozornosť už niekoľko rokov predtým.

Možnosti venovať sa v živote činnosti, ktorá by napĺňala osobnostné potreby sa znižujú vzhľadom k nedostatočným výsledkom v škole, ktoré neumožnia študovať alebo zamestnať sa vo vyhovujúcom odbore. Porucha pozornosti, ktorej sa nevenuje dostatočná nápravná pozornosť ovplyvní kvalitu celého života.

 

Použitá literatúra:

• materiály voľne dostupné na www.centrumnadania.sk od autoriek:

PhDr. Jana Jurášková, PhD.,

Mgr. Michaela Martinková, 

Mgr. Martina Mátychová